SlovenskySlovensky EnglishEnglish
    www.slovensky-raj.sk     www.srnap.sk     www.slovakparadise.sk     www.slovakparadise.info
všeobecné informácie
o Slovenskom raji
mapy, trasy, vysvetlivky
turistický sprievodca
penzióny, chaty
ubytovanie
kontakty, dokumentácia
informačné centrum
wallpapers
fotogaléria
úvod
Geomorfologické objekty
Doliny
Jaskyne
Kopce a sedlá
Planiny, poľany, lúky
Potoky a rieky
Rokliny a kaňony
Skalné útvary
Vodné plochy
Ostatné

Chránené územia
Prírodné rezervácie
Národné prírodné rezervácie
Prírodné pamiatky
Národné prírodné pamiatky
Chránený areál

Civilizácia
Mestá a obce
Turistické centrá

DISKUSNÉ FÓRUM

NOVINY SLOVENSKÉHO RAJA

NAJ V SLOVENSKOM RAJI
Umiestnenie: Všeobecné informácie/

Horopis, geologická stavba, geomorfologické pomery

Slovenský raj tvorí severnú časť samostatného orografického celku - Spišsko - gemerský kras. Na západe susedí s Nízkymi Tatrami, na juhu s centrálnou časťou Slovenského rudohoria (Stolickými a Volovskými vrchmi) a na severe až severovýchode s <Hornádskou kotlinou>.

<>Južnú časť Slovenského raja tvorí chrbát tiahnúci sa zo sedla Súľová cez <Babinú>, Ostrú, <Kruhovú>, <Dobšinský kopec>, <Honzovské>, <Ondrejisko> až po sedlo <Besník>. Severným okrajom územia prebieha chrbát, ktorý vystupuje nad <Hornádskou kotlinou>. Začína pri ústi <Veľkej Bielej vody> do <Hornádu> <Zelenou horou>, pokračuje <Ihríkom>, <Majerskou>, <Ludmankou>, <Hradiskom> a končí v miestach, kde <Hornád> opúšťa územie Slovenského raja, vrchom <Skala>.

Na území medzi týmito výraznými chrbtami sa nachádzajú vrchy a skupiny vrchov s menšou nadmorskou výškou postupne klesajúcou z juhu na sever - <Havrania skala>, <Lipovec>, <Rumanová>, <Vahan>, <Suchý vrch>, ....

Slovenský raj má tri základné formy reliéfu - krasový, riečnokrasový a riečny reliéf.

Krasový reliéf predstavujú krasové planiny <Glac>, <Geravy>, <Skala> a <Pelc>, ktoré majú veľa spoločných znakov. Je to predovšetkým plošinový charakter, prítomnosť škrapov, krasových jám, humov a úvalov. Hojné sú podzemné krasové javy - chodby a jaskyne (<Medvedia jaskyňa>, Zlatá diera, Ružová jaskyňa, Stratenská jaskyňa a iné). Pre všetky je charakteristický mierny sklon uloženia vrstiev, orientovaný na severozápad. <Glac> je planina dlhá vyše 2 km a široká vyše 1,5 km, na povrchu ktorej sa nachádzajú povrchové krasové jamy - škrapy a závrty. Na sever od Dediniek leží planina <Geravy>. Ohraničená je strmými stenami, ktoré tvoria na niektorých miestach steny vyššie ako 100 m. Planiná je dlhá 5 km a široká 1,7 km. Oveľa menšími a na krasové javy chudobnejšími sú planiny <Skala> a <Pelc>.

<>Riečnokrasový reliéf predstavujú široké, mohutné chrbty, miestami hrebene, ktorých geologickým podkladom je vápenec alebo dolomit (<Ondrejisko>, <Lipovec>, <Havrania skala>, <Javorina>, <Tri kopce>, <Jabloň>, <Čertova sihoť> a iné).

Riečny reliéf sa viaže na nepriepustné werfénske horniny s povrchovým odvodňovaním územia - napr. kotlina <Dobšinskej ľadovej jaskyne> a pod.

Doliny sú dominantným morfologickým prvkom reliéfu Slovenského raja. Turisticky najpríťažlivejšími sú doliny rázu kaňonov a tiesňav s veľkým množstvom vodopádov, kaskád a perejí - napr. <Veľký Sokol>, <Piecky>, <Suchá Belá>, <Sokolia dolina> a iné.

<>Z geologického hľadiska patrí Slovenský raj k severogemeridnému sinklinóziu, ktoré v tejto časti tvoria prevažne druhohorné karbonátové horniny (vápence, dolomity). Nekrasové horniny hlavne spodného triasu, sú odkryté v hlbokých dolinách potokov a riek (<Klauzy>, <Lesnica>, <Hnilec>). Severné okraje tvoria základné karbonátové a vyššie flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu.

Geomorfologický vývoj Slovenského raja môžeme sledovať od neogénu, keď prebiehali horotvorné procesy. Účinkom endogénnych a exogénnych geomorfologických síl sa modeloval zemský povrch. Povrch Slovenského raja v období neogénu nemal horský charakter. Plochý reliéf len kde-tu prerušili osamelé kopce vysoké len niekoľko sto metrov. Neexistovali ešte nijaké kaňony a tiesňavy, ktoré sú pre dnešné územie také charakteristické. Vtedajšie rieky tiekli v podstate po rovnom povrchu. Takýto charakter povrchu územia trval do doby stredného plicénu, v ktorom nastalo silné zvrásnenie. Zdvihlo sa i územie Slovenského raja a na druhej strane klesla <Hornádska kotlina>. Rieky a potoky zväčšili svoj spád a začali sa prudko zarezávať do plochého, väčšinou vápencového podkladu. Touto eróznou činnosťou sa pôvodná jednotná plošina rozčlenila na rad planín a sústavu širších či užších horských chrbtov. Od konca plicénu až dodnes rozrezávali vodné toky i pôvodné ploché dno <Hornádskej kotliny>, takže dnes má charakter pahorkatiny zloženej z plochých, miestami značne širokých chrbtov a rôzne širokých dolín. Chrbty na bridliciach sú nižšie, s miernejšími svahmi, na tvrdších pieskovcoch sú vyššie a ich svahy sú strmšie.






všeobecné informácie

Fauna
Flóra
Horopis, geologická stavba, geomorfologické pomery
Podnebie
Vodopis
Ľudová kultúra
Umelecko-historické a historické pamiatky
Z histórie
Ochrana prírody

Stupne ochrany
Návštevný poriadok

PRIHLÁSENIE | úvod | kontakt | mapa stránky |
mKs © 2005 - 2018 Všetky práva vyhradené!