|
|
|
|
| Umiestnenie: Všeobecné informácie/ |
Horopis, geologická stavba, geomorfologické pomery
Slovenský raj tvorí severnú časť samostatného orografického celku - Spišsko - gemerský kras. Na západe susedí s Nízkymi Tatrami, na juhu s centrálnou časťou Slovenského rudohoria (Stolickými a Volovskými vrchmi) a na severe až severovýchode s Hornádskou kotlinou.
 Južnú časť Slovenského raja tvorí chrbát tiahnúci sa zo sedla Súľová cez Babinú, Ostrú, Kruhovú, Dobšinský kopec, Honzovské, Ondrejisko až po sedlo Besník. Severným okrajom územia prebieha chrbát, ktorý vystupuje nad Hornádskou kotlinou. Začína pri ústi Veľkej Bielej vody do Hornádu Zelenou horou, pokračuje Ihríkom, Majerskou, Ludmankou, Hradiskom a končí v miestach, kde Hornád opúšťa územie Slovenského raja, vrchom Skala.
Na území medzi týmito výraznými chrbtami sa nachádzajú vrchy a skupiny vrchov s menšou nadmorskou výškou postupne klesajúcou z juhu na sever - Havrania skala, Lipovec, Rumanová, Vahan, Suchý vrch, ....
Slovenský raj má tri základné formy reliéfu - krasový, riečnokrasový a riečny reliéf.
Krasový reliéf predstavujú krasové planiny Glac, Geravy, Skala a Pelc, ktoré majú veľa spoločných znakov. Je to predovšetkým plošinový charakter, prítomnosť škrapov, krasových jám, humov a úvalov. Hojné sú podzemné krasové javy - chodby a jaskyne (Medvedia jaskyňa, Zlatá diera, Ružová jaskyňa, Stratenská jaskyňa a iné). Pre všetky je charakteristický mierny sklon uloženia vrstiev, orientovaný na severozápad. Glac je planina dlhá vyše 2 km a široká vyše 1,5 km, na povrchu ktorej sa nachádzajú povrchové krasové jamy - škrapy a závrty. Na sever od Dediniek leží planina Geravy. Ohraničená je strmými stenami, ktoré tvoria na niektorých miestach steny vyššie ako 100 m. Planiná je dlhá 5 km a široká 1,7 km. Oveľa menšími a na krasové javy chudobnejšími sú planiny Skala a Pelc.
 Riečnokrasový reliéf predstavujú široké, mohutné chrbty, miestami hrebene, ktorých geologickým podkladom je vápenec alebo dolomit (Ondrejisko, Lipovec, Havrania skala, Javorina, Tri kopce, Jabloň, Čertova sihoť a iné).
Riečny reliéf sa viaže na nepriepustné werfénske horniny s povrchovým odvodňovaním územia - napr. kotlina Dobšinskej ľadovej jaskyne a pod.
Doliny sú dominantným morfologickým prvkom reliéfu Slovenského raja. Turisticky najpríťažlivejšími sú doliny rázu kaňonov a tiesňav s veľkým množstvom vodopádov, kaskád a perejí - napr. Veľký Sokol, Piecky, Suchá Belá, Sokolia dolina a iné.
 Z geologického hľadiska patrí Slovenský raj k severogemeridnému sinklinóziu, ktoré v tejto časti tvoria prevažne druhohorné karbonátové horniny (vápence, dolomity). Nekrasové horniny hlavne spodného triasu, sú odkryté v hlbokých dolinách potokov a riek (Klauzy, Lesnica, Hnilec). Severné okraje tvoria základné karbonátové a vyššie flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu.
Geomorfologický vývoj Slovenského raja môžeme sledovať od neogénu, keď prebiehali horotvorné procesy. Účinkom endogénnych a exogénnych geomorfologických síl sa modeloval zemský povrch. Povrch Slovenského raja v období neogénu nemal horský charakter. Plochý reliéf len kde-tu prerušili osamelé kopce vysoké len niekoľko sto metrov. Neexistovali ešte nijaké kaňony a tiesňavy, ktoré sú pre dnešné územie také charakteristické. Vtedajšie rieky tiekli v podstate po rovnom povrchu. Takýto charakter povrchu územia trval do doby stredného plicénu, v ktorom nastalo silné zvrásnenie. Zdvihlo sa i územie Slovenského raja a na druhej strane klesla Hornádska kotlina. Rieky a potoky zväčšili svoj spád a začali sa prudko zarezávať do plochého, väčšinou vápencového podkladu. Touto eróznou činnosťou sa pôvodná jednotná plošina rozčlenila na rad planín a sústavu širších či užších horských chrbtov. Od konca plicénu až dodnes rozrezávali vodné toky i pôvodné ploché dno Hornádskej kotliny, takže dnes má charakter pahorkatiny zloženej z plochých, miestami značne širokých chrbtov a rôzne širokých dolín. Chrbty na bridliciach sú nižšie, s miernejšími svahmi, na tvrdších pieskovcoch sú vyššie a ich svahy sú strmšie. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
English
