|
|
|
Umiestnenie: Všeobecné informácie/ |
Vodopis
Oblasť Slovenského raja odvodňujú dva hlavné toky: severnú časť <Hornád> a južnú jeho pravostranný prítok - <Hnilec>. Len malá časť tejto oblasti, odvodňovaná Dobšinským potokom prameniacim pod <Hanesovou>, patrí do povodia Slanej.
< ><Hornád> pramení na východných svahoch nízkotatranskej rázsochy pod Kráľovou hoľou vo výške približne 1050 m.n.m.. Vytvárajú ho početné zdroje, ktoré sa spájajú v jednom koryte nad Vikartovcami. Po krátkom úseku typicky horského terénu preteká <Hornád> pod Vikartovcami do širšej <Hornádskej kotliny> s lúkami a poľami. Pod <Hrabušicami> opúšťa nízko položené dno <Hornádskej kotliny> a vytvára epigenetický kaňon (<Prielom Hornádu>) v severnej časti Slovenského raja.
< >Podstatná časť vôd z pohoria prúdi k <Hornádu> systémom väčších a menších prítokov, z ktorých významnejšie sú pravostranné prítoky: <Vernársky potok>, <Veľká Biela voda>, <Biely potok>, <Lesnica>, <Hlinica>, <Holubnica> a na východnom okraji Slovenského raja <Teplický Brusník>. Z ľavostranných prítokov treba spomenúť Vydrčianku ústiacu do <Hornádu> pri <Hrabušiciach>, <Trstený potok>, ktorý odvodňuje rašelinisko pod severnými svahmi <Zelenej hory> a <Ihríka> a <Tomášovský potok>.
Do <Hnilca>, ktorý tiež pramení pod Kráľovou hoľou, vtekajú len menšie prítoky, najvýznamnejšie sú: pravostranné prítoky <Spišský potok>, ktorý vyviera pod sedlom <Besník> a potok vytvárajúci kaňonovitú dolinku <Tiesňavy>, z ľavostranných prítokov sú to potok pretekajúci <Hansjakubovou dolinou> a <Zajf>. Pod vodnou nádržou <Palcmanská Maša> priberá <Hnilec> prítok <Biela voda> tečúci z osád <Biele Vody>, <Havrania Dolina> a <Rakovec>. Juhovýchodnú časť Slovenského raja (<Veľká> a <Malá Knola>) odvodňuje <Železný potok> ústiaci do <Hnilca> mimo Slovenského raja.
Z hydrografického hľadiska možno Slovenský raj rozdeliť na tri oblasti:
- územie odvodňované do podzemia (krasové planiny)
- územie odvodňované do kaňonov
- územie s povrchovým odtokom (v miestach s povrchom tvoreným nepriepustnými bridlicami alebo pieskovcami)
Hlavnými zdrojmi vodnosti tokov sú zrážky (dážď, sneh), ale významné sú i podzemné vody v podobe sutinových prameňov vyvierajúcich v miestach styku s nepriepustným podložím a krasové vyvieračky, najmä po obvode planiny <Glac>. Zvláštnosťou medzi krasovými prameňmi je <Občasný prameň> pod <Havraňou skalou>, u ktorého trvanie výtoku, množstvo vytečenej vody a prestávka medzi jednotlivými výtokmi nie sú vždy rovnaké. Často možno pozorovať, že voda z vyvieračiek sa v horných častiach dolín stráca a v nižších polohách sa opäť objavuje. Takéto miesta nazývame ponory alebo ponorné riečiská. Často sa vyskytujú v tiesňavách Slovenského raja. Toky Slovenského raja majú najväščie prietoky v jarných mesiacoch. Tieto maximá súvisia s topením snehu. Časté sú tu povodne a to najmä pri náhlom odmäku spojenom so zrážkami. V takýchto obdobiach bývajú tiesňavy Slovenského raja neprechodné. Najmenšie prietoky sú v zimných mesiacoch.
< >K vodným tokom patria aj vodné nádrže. Tou najväčšou je <Palcmanská Maša>, ktorú vytvára rieka <Hnilec>. K ďalším, aj keď plochou k menším patria: <Klauzy>, vytvorené <Bielym potokom>, <Hansjakubova>, ktorú vytvára potok pretekajúci <Hansjakubovou dolinou> a najmenšou je vodná nádrž <Blajzloch> vytvorená potokom pretekajúcim <rovnomennou dolinou>. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|