|
|
|
|
| Umiestnenie: Všeobecné informácie/ |
Umelecko-historické a historické pamiatky
S príchodom nemeckých kolonistov v 2. polovici 12. storočia na územie Slovenského raja sa začína rozvoj nových sídiel - miest a dedín, v ktorých sa budujú nové stavby v prenikajúcom gotickom slohu. Sú to sakrálne stavby, honosné administratívne sídla, domy mestského patriciátu.
Najviac architektonických pamiatok sakrálneho charakteru sa zachovalo z gotického a neskorogotického obdobia. Patria k nim kostoly v <Spišskej Novej Vsi>, <Betlanovciach>, <Hrabušiciach>, <Letanovciach>, <Spišských Tomášovciach>, <Spišskom Štvrtku>, <Smižanoch> a <Hranovnici>.
< >Terajší rímskokatolický farský kostol v <Spišskej Novej Vsi> pochádza z 2. polovice 14. storočia, postavili ho na mieste staršieho kostola z 13. storočia. Jeho celkový ráz potvrdzuje, že ho postavili tí istí majstri, ktorí stavali i Kostol svätého Jakuba v Levoči. Z pôvodne gotického kostola v <Betlanovciach>, spomínaného od roku 1309, sa zachovalo obvodové murivo (klenba z 2. polovice 18. storočia, loď z 20. storočia). Kostol v <Hrabušiciach> bol pôvodne románsky z polovice 13. storočia, prestavali ho v 14. storočí a zbarokizovali v 18. stor. Kostol v <Spišských Tomášovciach> bol pôvodne gotický z polovice 14. stor., po roku 1846 ho prestavali v klasicistickom slohu. V <Smižanoch> je ranogotický kostol z 2. polovice 13 stor., po roku 1436 zaklenuli loď. Pôvodne neskororománsky kostol v <Hranovnici> (zachovala sa len veža) koncom 14. stor. goticky prestavali a barokovo a klasicisticky upravili v 17. až 19. stor.
V gotických kostoloch sa zachovali oltárne plastiky, vytvorené s majstrovskou rezbárskou precíznosťou. Sú to diela, ktoré boli vytvorené v dielni majstra Pavla z Levoče. S jeho neskorogotickou skupinou kalvárie (okolo 1520) sa stretávame i vo farskom kostole v Spišskej Novej Vsi. Jedna plastika z tohto cyklu, Mária Magdaléna, je v kostole v Stratenej. V svätyni nad sakristiou kostola v Spišskej Novej Vsi je vzácny tabuľový obraz, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1500 a nesie znaky dielne majstra Mikuláša z Levoče. Na obraze je pripevnená strieborná koruna a meč, čo je pre Spiš nezvyklé.
Na severnej strane námestia v <Spišskej Novej Vsi> stojí tzv. provinčný dom, pôvodná budova spišskonovoveskej radnice. Dnešnú podobu dostala budova pri prestavbe v rokoch 1763-1765. V roku 1777 sa stala sídlom zväzu XVI spišských miest.
< >Renesančný kaštieľ v <Betlanovciach> pochádza z roku 1564. Je najstarším renesančným kaštieľom na Spiši. V rokoch 1956 - 1960 ho renovovali, pričom sa obnovila aj drevená pavlač okolo budovy. Južnú časť, kde je hlavný vchod i východ z pavlače, zdobí sgrafito. Tento kaštieľ nesie pomenovanie Thurzov kaštieľ. Pôvodne renesančná kúria z polovice 17. stor. je i v Hadušovciach (dnes časť <Spišských Tomášoviec>).
Na námestí v <Spišskej Novej Vsi> sa zachovalo množstvo meštianskych domov zo 17. až 19. stor. Niektoré z nich majú zachované krásne renesančné dvory. V súčasnosti sa mnohé z nich rekonštruujú a reštaurujú, získavajú tak svoju pôvodnú podobu.
< >Z obdobia klasicizmu je terajšia radnica v <Spišskej Novej Vsi> z rokov 1780-1820, ktorú postavili na mieste bývalého obchodného domu. Jej hlavná fasáda je orientovaná na juh. Na námestí medzi radnicou a kostolom sa nachádza stĺp so sochou Immaculaty z roku 1724.
Na Levočskej ulici v <Spišskej Novej Vsi> je tzv. slovenský kostol, ktorý bol pôvodne barakovou kaplnkou. V roku 1723 až 1731 ju zväčšili. Kaplnku a potom kostol navštevovali hlavne slovenský drobní roľníci a baníci.
V blízkom okolí mesta sa nachádza niekoľko väčších kaplniek, ktorých pôvod siaha do 18. stor.
Na námestí v <Spišskej Novej Vsi> stojí pamätník osloboditeľov vybudovaný podľa návrhu L. Beisetzera a L. Snopeka. Naproti nemu stojí zaujímavá secesná budova Reduty so štyrmi nárožnými vežičkami, postavená podľa projektu K. Gerstera. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
English
