|
|
|
|
| Umiestnenie: Geomorfologické objekty/Rokliny a kaňony/Sprístupnené rokliny/ |
Suchá Belá |
 |
|
 Najromantickejšia a najnavštevovanejšia roklina Slovenského raja.
Ňou pretekajúca voda pramení na severnom okraji planiny <Glac>. Jej tok oddeľuje od seba masív <Vtáčieho hrbu> a <Rumanovej>. Do <Veľkej Bielej vody> ústi priamo v stredisku <Podlesok>.
Tiesňava sa vyznačuje mimoriadne výraznými geomorfologickými prvkami, je príkladom spätnej erózie s bizarnými vodopádmi, skalnými oknami, prahmi, perejami, obrými miskami. Porasty tu tvorí prevažne smrek, borovica a jedľa.
História turistického objavovania Suchej Belej sa začína v roku 1900, keď sa skupina pod vedením M. Rótha dostala k Misovým vodopádom. V roku 1908 k ním vyznačkovali a upravili turistický chodník. V roku 1910 skupina pod vedením A. Mervaya prešla prvýkrát v zime tiesňavou. Úplne ju sprístupnili v roku 1957.
Vodopády v slede postupu: Misové vodopády, Roklina, Okienkový vodopád, Korytový vodopád, Bočný vodopád, Kaskády.
Suchá Belá je <národnou prírodnou rezerváciou> s rozlohou 153,5 ha. Vedie ňou zelený turistický chodník iba v smere proti toku potoka. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Prístup: z <Podleska>
Okolie: turistické centrum <Podlesok>, tiesňavy <Piecky>, <Malý Kyseľ>, neprístupná <Zadná diera>, <Prielom Hornádu>, <Rumanová>, <Vtáčí hrb>, <Kláštorisko> , NPR <Suchá Belá>, NPR <Piecky>, NPR <Prielom Hornádu>, NPR <Sokol>, NPR <Kyseľ> |
|
|
English
