|
|
|
|
| Umiestnenie: Chránené územia/Národné prírodné pamiatky/ |
Dobšinská ľadová jaskyňa |
  |
|
 Rozloha ochranného pásma: 360,2 ha
Vyhlasená: ako chránený prírodný výtvor v roku 1974, ako národná prírodná pamiatka v roku 1995
Kataster obcí: <Dobšiná>, okres Rožňava
Charakteristika územia:
Poloha: Leží v Národnej prírodnej rezervácii <Stratená> na území Národného parku Slovenský raj. Vchod do jaskyne na severnom svahu <Duče> je v nadmorskej výške 971 m. Z osady <Dobšinská ľadová jaskyňa> v doline <Hnilca> treba serpentínovým <náučným chodníkom> prekonať prevýšenie 130 m.
Prírodné pomery: Vytvorená je v strednotriasových svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch silického príkrovu pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch bývalým ponorným tokom <Hnilca> v troch vývojových úrovniach. Je súčasť genetického systému <Stratenskej jaskyne>.
Dosahuje dĺžku 1232 m a vertikálne rozpätie 112 m. Okrem zaľadnenej Veľkej a Malej siene, Ruffíniho koridoru a Prízemia zahŕňa i nezaľadnené časti (Kvapľová a Biela sieň, Suchý dóm, Kvapľová pivnica, Peklo). Čiastočne zaľadnený je Zrútený dóm. Podmienky pre tvorbu ľadovej výplne vznikli po zrútení priestorov medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou (prepadlisko <Duča>), čím jaskyňa nadobudla vrecovitý charakter s kumuláciou studeného vzduchu. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m², objem ľadu 110 132 m³. Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni. Podlahový ľad sa vyznačuje vrstevnatosťou.
Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti. Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni je -3,8 až +0,5 C, relatívna vlhkosť 75 až 88 %, teplota vzduchu v nezaľadnených častiach dosahuje +0,8 až +3,5 C, relatívna vlhkosť 85 až 98 %. Doteraz sa tu zistilo 9 druhov netopierov.
Jaskyňa je jednou z najvýznamnejších zimovísk Netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a Netopiera Bramdtovho (Myotis brandti) na Slovensku. V zaľadnených častiach sa vyskytuje Večernica severská (Eptesicus nilssoni).
História a súčasnosť: Otvor do jaskyne pod názvom Ľadová diera bol známy od nepamäti. Jaskyňu objavili E. Ruffíni s G. Langom, A. Megom, F. Fehérom v roku 1870. Zásluhou mesta <Dobšiná> ju sprístupnili už roku 1871. Z roku 1873 pochádza prvý plán jaskyne od J. Krennera. Prvé klimatické pozorovania sú z rokov 1870-1871, 1873 a 1880-1881. Roku 1887 sa stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku. Spolu s Postojnskou jaskyňou patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne v Európe i na svete.
Jaskyňu navštívili mnohé významné osobnosti - J. Petzval, P.O. Hviezdoslav, S.H. Vajanský, M. Jókai, výprava francúzskych umelcov so staviteľom Suezkého prieplavu F. Lessepsom, polárny bádateľ F. Nansen a iní.
Sprístupnených je 475 m s prevýšením 43 m. Je to najčastejšie navštevované miesto v Slovenskom raji (cca 85 000 návštev za rok 2000).
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Prístup: z osady <Dobšinská ľadová jaskyňa>, zo <Stratenej> cez kaňon <Tiesňavy>
Okolie: neprístupná Stratenská jaskyňa, <Duča>, <Samelova dolina>, poľany <Nižná záhrada>, <Hanesová>, kaňon <Tiesňavy>,<Stratenská dolina>, NPR <Stratená>, PR <Ostrá skala>, NPR <Hnilecká jelšina> |
|
|
English
